Závodské víno

Kyseué ale veseué! Tak znie charakteristika vína zo Závodu, ktoré je známe v širokom okolí. Nie je práve lichotivá, ale môžeme skonštatovať jedno - závodské víno sa nemalou mierou podieľalo na prosperite obce. Nemohlo byť zlé, predávalo sa do Prešpurku aj na Moravu a za utŕžené peniaze si mohli obyvatelia dovoliť postaviť svoje nové domy. Starenka ovešaná demižónmi s vínom nasadla na vlak a v bratislavskej Rači ho predala všetko. Dnes je tento spôsob obživy nepredstaviteľný.

Vinohrad kedysi vlastnila takmer každá rodina, a tá ktorá nie, tá mala aspoň vinič, ktorý sa tiahol na húlách na dvore a tvoril prirodzený tieň pre príjemné posedenie. Nevieme, kedy sa začal v našej obci pestovať vinič, avšak vieme, že hospodári boli v 40-tych rokoch nútení vysádzať "samorodú" sortu, pretože bola odolná voči chorobe, ktorá v tom čase plienila vinohrady v celej Európe.

Závodzané boli aj štekári. "Šteky" (z nem. Stecker - palica) vyrábali z odolného agátového (hakáčového) dreva nielen pre svoju potrebu, ale napríklad aj do Rakúska. Agát je u nás hojne rozšírený, a v zimných mesiacoch, keď nebolo toľko práce na poli vyrábali sedliaci doma šteky. Spieva sa o tom aj v piesni.

V Kiripolci svine kujú, v Jakubovje huby dujú,

a v Závodzich šteky robjá, sami ich do Rakús vozá.

Bohužiaľ, postupne zanikla ako výroba štekov, tak aj tradícia pestovania vínnej révy. V obci žije už len pár hospodárov, ktorí vinársku tradíciu udržiavajú. Závodské víno môžete teda ešte stále ochutnať, ale jeho budúcnosť je neistá. Veríme, že sa časom nájde nová krv, ktorá bude vo vinárskej tradícii pokračovať.