Advent a Vianoce

Advent a vianočné obdobie Nový cirkevný rok a tým i Advent začal po nedeli Krista Kráľa. Do Vianoc chýbali štyri (adventné) nedele a v niektorých rodinách sa začali postupne zapaľovať štyri adventné sviece. Robenie adventných vencov ešte nebolo také rozšírené, populárne. Sprievodným znakom adventu boli skoré ranné bohoslužby v pracovné dni – tzv. roráty. Tie kvôli rannému vstávaniu neboli vôbec obľúbené a populárne u detí. 

Advent už býval chladný, mrazivý, a aj preto to bol hlavný čas zabíjačiek. Aj keď najmä v 50. rokoch boli zabíjačky spojené s rôznymi administratívnymi opatreniami zo strany úradov, bývala to veľká rodinná udalosť. A s množstvom práce, v kotloch a hrncoch sa musela nachystať vriaca voda, predtým ešte načistiť cibuľa, cesnak, nakrájať žemle, nachystať rôzne koreniny, soľ a samozrejme "vercajch" – koryto, korýtka, naostriť nože, mlynčeky... Začínala skoro ráno a končila väčšinou neskoro večer zabíjačkovou večerou. Zišla sa rodina, priatelia a ochutnávali prvé produkty – jaternice, jelítka, pečené mäso. Tak ako počas celej zabíjačky nesmelo chýbať vínko, či pálené. Pre rodinu, či dobrých kamarátov sa roznášala "karminá" - trochu zabíjačkových dobrôt, ovar... Karminú roznášali hlavne deti a tie mali radosť, že dostali výslušku, korunky... 

V advente boli aj tzv. stridžie dni, slávila sa hlavne sv. Barbora, sv. Mikuláš a sv. Lucia. V tieto dni boli i deti obdarované darčekmi. Na Barboru sa rezali čerešňové vetvičky a dávali do vázy. Býval ich taký počet, koľko členov mala rodina. Vetvičky boli poznačené a komu do Vianoc rozkvitla, tak ten bol budúci rok zdravý...

Najkrajší sviatok pre deti bol Mikuláš. Ten nosil darčeky do vyčistených topánok uložených na okne. Ale Mikuláš spolu s čertom a anjelom chodil za zvuku zvonkov a reťazí aj po dedine a domoch. Deti sa ich aj báli, aj keď mali radosť. Dostávali otázky o poslušnosti, museli sa modliť, ale dostali aj darčeky. Mikuláša sa snažili nahradiť Dedom Mrázom. Ten "chodil" hlavne len v škole, jeho dedinský príchod sa v tomto období začal organizovať až neskoršie v kultúrnom dome. Ten síce tie chodil v červenom kožuchu, ale nemal ani čertov, ani anjelov, ale mal snehulienku, vločky...

Ojedinele na sviatok svätej Lucie chodili po dedine biele "Lucky" s husími krídlami, v niektorých rodinách ešte dostávali deti posledné predvianočné darčeky, ale zachoval sa zvyk medzi mladými písania 12 lístkov s menami "želaných" frajerov. Lístky si písali hlavne dievčatá, ale i chlapci. Každý deň jeden vybrali a spálili, ten posledný sa otvoril pri polnočnej svätej omši na Štedrý večer. A na ňom malo byť meno budúceho frajera, frajerky. Táto mágia sa budúci rok opakovala znova.

Liatie olova na Ondreja asi nebolo veľmi rozšírené a informácie o tejto "mágii" sa síce spomínajú, ale išlo skôr o rodinné záležitosti. Súčasťou predvianočného obdobia detí bola aj výroba rôznych papierových vianočných ozdôb, reťazí v škole. 

Advent, to bolo aj pečenie vianočných oplátok. Piekli sa v dome kostolného organistu klasicky na šporáku. Pečenie robila skupina žien a upečené oplátky sa dávali do obálky a deti, hlavne miništranti, ich roznášali v košíkoch po domoch v celej dedine. Na oplátku gazdinka poslala nejaké suroviny na ďalšie oplátky (vajíčka, múku...), do obálky naspäť niekto dal aj nejakú korunku a na sucho neobišli ani miništranti. Nebolo divu, že nebol problém nájsť dostatok "doručovateľov". Tento zvyk sa zachoval dlho, aj keď postupne sa pieklo už menej, lebo mnohí si zabezpečili svoje formy, oplátky sa začali predávať aj v obchode a tradícia, aj keď už v malej forme, zanikla prakticky až úmrtím organistu. 

V tomto období už v minulosti bývali tuhé zimy a mrazy a tak sa "ľadovalo". Niektorí krčmári mali svoje ľadovne, osobitné miestnosti, z časti zapustené do zeme, s hrubými stenami a z hora dobre zaizolované hlavne borovicovým ihličím. Tam sa dávali hrubé kocky, kusy ľadu, kryhy z neďalekých jazierok. Ľad vydržal aj do leta a slúžil na chladenie piva v teplých dňoch, ale aj ako "mraznička" pre potraviny. Výroba ľadu a ľadovne však začiatkom 50. rokov spolu so súkromnými šenkami zanikli.

Súčasťou predvianočných príprav bolo i kupovanie kapra a vianočného stromčeka. Aj keď je Závod obkľúčený krásnymi lesmi, tradičným vianočným stromčekom bol smrek, jedlička. Borovica prišla do módy až neskoršie, až potom, čo o tento stromček začali prejavovať zvýšený záujem "panelákoví" ľudia z Bratislavy. Smreky boli obľúbené i preto, že sa v domoch kúrilo z pravidla len v kuchyni a stromček v chladnej izbe dlho vydržal a neopadával.

A prišli Vianoce. Každá rodina mala svoj roky zabehnutý rituál, štedrovečerné menu, v mnohom spoločné, typicky "závodské", ale napriek tomu svoje. Platili a dodržiavali sa len základné zásady – na Štedrý deň bol až do večere prísny pôst, večer vrcholil polnočnou svätou omšou. To býval vždy plný kostol a po omši sa zvyklo chodiť ešte krátko vinšovať v rodinách. Čas rozdávania darčekov – Ježiška, bol asi v každej rodine rôzny. Večer ešte zvykli chodiť po dedine pastieri a trúbiť, snáď oznámiť čas podobrať sa k slávnostnému stolu. Hlavne na Hornom konci, bol ešte jeden pekný zvyk. Tam bývala i početná Cigánska (Rómska) komunita a tá si v celku dobre nažívala s "horiancami". Postarší Cigáni chodili pred večerou vinšovať a spievať koledy do mnohých rodín. Povestné bola najmä pesnička "Doma li ste doma, múj pane gazda..."

Božie narodenie (1. sviatok vianočný) bol vyslovene sviatkom rodiny. Bol nepísaný zákon, že v tento deň sa nič nesmelo robiť, neboli návštevy a rodina sa zdržovala len doma. Zato na Štefana (2. sviatok vianočný) už bolo všetko dovolené, navštevovali sa rodiny, chodilo sa s koláčom (návšteva zvykla okrem vinšovania priniesť i koláč) a deň vrcholil štefanskou zábavou. Bývala v kultúrnom dome a tešili sa na ňu starí i mladí. Nebolo zriedkavosťou, že bývalo plno a lístky vopred vypredané. Pri stoloch sedávali spolu celé rodiny, priatelia...

V období medzi sviatkami, t.j. do Silvestra ešte dobiehali zabíjačky. Chystala sa silvestrovská zábava a mladí chystali svoje "delobuchy". V týchto rokoch to nebola žiadna pyrotechnika, rakety, ale po domácku vyrobené rôzne krabice naplnené karbidom, ktorý po zvlhčení (často i slinami) vyrážal za hluku vrchnák plechovej krabice. Okrem týchto "karbidiek" sa Nový rok vítal i strieľaním z upravených kľúčov. Do dierky sa nasypala síra zo zápalkových hlavičiek, do dierky sa vložil klinec uviazaný na šnúrke a úderom o zem sa ozval aj výstrel. Tak ako pri dnešnej pyrotechnike, ani vtedajšie silvestrovské strieľanie sa neobišlo bez úrazov, a boli i odtrhnuté prsty...

Nový rok sa niesol hlavne v znamení vinšovania, prianím zdravia, šťastia, lásky, ktoré ešte pokračovalo do Troch kráľov. Vtedy sa vlastne aj končil Vianoc čas. Chodenie koledníkov však nebolo v Závode rozšírené. Vianoce skončili, zima pokračovala, prišli fašiangy a všetko začínalo znova.

Veľa zvykov a tradícií v rôznej forme prežilo i 50. a 60. roky 20. stor. a mnohé prežívajú a zotrvali doteraz. Mnohé však ostali len v spomienkach pamätníkov, mnohé zanikli. Menila sa doba, menil sa často aj výrazne a nenávratne ráz a obraz obce. Dnes už nikto nezbúra domy, čo vyrástli na miestach bývalých stodôl, vysušených jazier. Ostali ako pamiatka len upravené názvy "nových" ulíc – Janáčkova, Nad jazierkom, V jazere atď. I keď sa po roku 1989 vrátili niektoré pozemky pôvodným majiteľom, zaniklo JRD, už nik neobnoví vinohrady, polia, na ktorých stojí škola, nový kultúrny dom, či cesta na železničnú stanicu s obojstrannou zástavbou rodinných domov. S tým odišla i časť histórie Závodu, ale vzniklo veľa nových a potrebných vecí.

Zostali spomienky, ale našťastie i skupiny nadšencov, čo sa snažia zozbierať ešte dostupné informácie, spomienky a v rôznych folklórnych pásmach, obnovených tradíciách chcú súčasníkom pripomenúť aspoň časť, fragmenty (napríklad festival Frolova notečka, či obnovené Bez chleba hody...) možno už zabudnutej, ťažkej, ale krásnej histórie, zvykov a tradícií.

Text: doc. Ing. František Mátel, CSc.
Foto: Dom 1890 o.z.